História

Krátky pohľad do histórie povolania sestry

Hovorí sa, že ošetrovateľstvo je múdrosť, láska a pomoc. V povolaní sestier a pôrodných asistentiek symbolizuje múdrosť kniha, lásku srdce a pomoc ruka. Dalo by sa teda s miernym nadsadením povedať, že múdri ľudia s láskou pomáhajú tým, ktorí sú na ich pomoc často úplne odkázaní. Všetky tieto symboly a označenia majú zároveň spoločne charakterizovať najvnútornejšiu, vlastnú podstatu, povolania sestier. Už Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom dokumente Zdravie pre 21. storočie predpokladá, že sestry a pôrodné asistentky predstavujú potenciálne najdôležitejší prínos v oblasti starostlivosti o zdravie jednotlivcov a skupín.

Historicky sa ošetrovateľstvo vyprofilovalo na podklade náboženských, ekonomických, sociálnych, politických či kultúrnych faktorov. Nezanedbateľný význam na rozvoj ošetrovateľstva mali vojny. Tie si so svojim veľkým množstvom ranených vojakov, veľmi zlými hygienickými podmienkami v poľných ošetrovniach a slabými znalosťami vojakov/zdravotníkov nevyhnutne vyžiadali lekársku a ošetrovateľskú pomoc. Už v čase križiackych výprav a vojen možno badať príklon k mnohým tradičným hodnotám ošetrovateľskej praxe ako sú napr. prísna morálka, vizity s lekármi a usporiadanie ošetrovacích jednotiek s veľkými izbami pre ľahších pacientov, postrannými izbami pre vážnejších pacientov a boxmi pre pacientov v kritickom stave.

Ďalší historický prelom sa viaže na osobu švajčiarskeho kupca Henriho Dunanta. Ten sa ocitol vo vojne, kde bol svedkom umierajúcich a trpiacich vojakov. Otrasné svedectvo vojny ho priviedlo k myšlienke, že sa pokúsi do pomoci o ranených v budúcnosti zapojiť aj širšie obyvateľstvo. Na podklade jeho myšlienky bola v Ženeve v roku 1864 založená Medzinárodná organizácia Červeného kríža.

Ošetrovateľstvo sa však nerozlučne spája aj s ďalšou osobou. Je ňou anglická ošetrovateľka Florence Nightingalová (1820 - 1910). Napriek výhradám jej konzervatívnej rodiny, ktorá považovala ošetrovateľstvo a starostlivosť o chorých za nehodné mladej anglickej dámy, využívala Florence každú voľnú chvíľu k návštevám chorých ľudí a štúdiu zdravotnej starostlivosti v Európe. Vysoký intelekt, šarm, zdravý rozum, zaujatie pre štatistiku ako aj značný politický vplyv jej neskôr počas tzv. Krymskej vojny (1853 - 1856) priniesli neskoršiu slávu. Práve v spomínanej Krymskej vojne mohla Florence na podklade svojich dovtedy nadobudnutých znalostí zmeniť zaužívané pravidlá v ošetrovateľskej praxi a vybudovať celý rad postupov, ktoré sú dnes považované za štandard. Svoje poznatky zároveň zhrnula v knihe Poznámky o ošetrovateľstve, ktorá napr. obsahuje návod na uspokojenie pacientových hygienických potrieb, potrieb výživy, čerstvého vzduchu, pohodlia, odpočinku, či podnetného a príjemného prostredia. Tým, že táto publikácia bola skoro po jej vydaní preložená do viacerých európskych jazykov, stala sa vo svojej dobe jednou z prvých učebníc moderného ošetrovateľstva. Vplyv Nightingalovej však možno vidieť aj v iných smeroch ako len v zdokonalení ošetrovateľskej praxe. Podarilo sa jej totiž k povolaniu priviesť ďalšie mladé ženy zo stredných vrstiev, pre ktoré sa zároveň stalo ošetrovateľstvo dôstojným a rešpektovaným povolaním. Zároveň spopularizovala myšlienku ďalšieho vzdelávania sestier.

Na podklade týchto zmien a uvedomovaním si svojej dôležitosti sa zdravotné sestry začali spoločne zjednocovať a zakladať prvé profesijné organizácie sestier. Ich cieľom bolo priviesť k povolaniu ďalšie mladé ženy, zlepšiť spoločenské postavenie sestier ako aj zlepšiť platové a sociálne podmienky pre ich prácu. Už v roku 1899 pod vedením Ethel Bedford Fenvick bola založená Medzinárodná rada sestier (The International Council of Nurses), ktorá združovala národné sesterské organizácie.

Vplyvom a učením o dôležitosti hygieny, prehlbovaním znalostí bakteriológie  a prijímaním vzdelanejších ľudí sa nemocnice stali čistejším a príjemnejším prostredím v porovnaní s minulosťou. Myšlienky Florence Nightingalovej však neostali ohraničené len územím Veľkej Británie, ale rýchlo sa začali šíriť aj do ďalších kútov Európy ako aj Spojených štátov amerických.

V súčasnosti, na začiatku 21. storočia, práca sestier mierne mení svoju orientáciu z pôvodného zamerania na pomoc v chorobe, na pomoc ľuďom pri udržaní a rozvoji svojho zdravia a až následne na pomoc lekárom pri ošetrovaní chorých. Tieto zmeny však prebiehajú postupne, nakoľko výchova a vzdelávanie mladých sestier a pôrodných asistentiek ešte stále a často prebieha na podklade pôvodného chápania ich úlohy ako pomoci v chorobe. Možno však očakávať, že tak ako neostáva nemenné žiadne povolanie a vedný odbor, tak ani ošetrovateľstvo nezastane na mieste a bude sa vyvíjať spolu so zmenou životného štýlu a preferencií v oblasti zdravotnej starostlivosti zo strany tých, o ktorých sa zdravotné sestry starajú.

Použité zdroje:
Staňková, M.: Základy teorie ošetřovateľství. Učební texty pro bakalářské a magisterské studium. Karolinum: Praha. 1996. 193 s. ISBN: 80-7184-243-5.
Farkašová, D. a kol.: Ošetřovatelství – teorie. 1. české vydání. Osveta: Martin. 2006. 209 s. ISBN: 80-8063-227-8.